O víkende 2. až 5. septembra som bola znova v meste svojho srdca vo Florencii. Prečo som týmto mestom taká očarená? Bola som tam už asi desať razy a stále som ešte nevidela všetko, stále tam mám čo objavovať a aj miesta, kde som bola už veľakrát, mi stále ukazujú svoje nové a pri tom tak známe tváre.
Viete, čo vás vo Florencii čaká?
Môžete obdivovať genialitu stavebného umenia, veď kopula Duoma nemá na svete obdobu a rozprávať vám o dokonalosti priestoru kostola sv. Lorenze by zabralo veľa miesta,
Môžete sa nechať unášať farebnosťou fresiek mistra Ghirlandaia a jeho zmyslom pre detail.
Môžete sa pohrúžiť do zbožnosti diel Fra Angelika, ktoré poskytovaly útechu a inšpiráciu mníchom v ich tichu a tortúre.
Môžete skúmať tichú odvahu Michalangelovho Dávida, jeho koncentráciu a pozorovať krv v jeho žilách.
Môžete nechať svoje oko spočinúť v nehe Boticelliho Venuše či Jari.
Môžete sa nadýchnúť vône kvetín vo vzácnych zahradách tohto mesta.
Môžete sa započúvať do spevu zvonov, ktoré prinášajú spomienky a pobádajú nás k životu.
Môžete sa dotýkať zdí, ktoré toho videli a počuli veľa a ktoré boli svedkami krvavých aj sviatočných udalostí.
Áno, môžete tu zažiť veľa a každý krok vo vás môže prebúdzať tisíce pocitov a duševných rozpoložení, ktoré môžu zasiahnúť do vášho života nezameniteľným spôsobom.
A prečo som nazvala tento blog PARALELA?
To preto, že všetky tie obdivuhodné, čarovné a inšpirujúce diela mohli vzniknúť iba vtedy, keď sa ich autori nachádzali v stredu svojho bytia a čerpali zo zdrojov svojho poznania, svojho cítenia a vnímania. A isto to pozná aj každý z nás. Tie nejlepšie nápady, tie njakreatívnejšie riešenia nachádzame nie v krvopotnom snažení, ale vtedy, keď sme pokojní a uvoľnení, sú to chvíle, kedy môže mozog volne pracovať. A to je presne to, čo ponúkam zo svojho poznania. Ako byť sám so sebou v prítomnosti a tak dať priestor svojim možnostiam a schopnostiam. Je to všetko veľmi jednoduché a nenáročné a určite účinné.
Ozaj a viete aká je noc vo Florencii?
Je hebká a rozevlátá jaká závoj z hedvábí, je plná příslibů a tajemství, zvuky zní stejně pomalu, jako kroky unavených hledačů krásy, zní naladené nástroje i hlasy pouličních pěvců a v jednom bode splývá minulost s přítomností a zvědavě nahlížejí do budoucnosti.