Niečo na čítanie

paralela

O víkende 2. až 5. septembra som bola znova v meste svojho srdca vo Florencii.  Prečo som týmto mestom taká očarená?  Bola som tam už asi desať razy a stále som ešte nevidela všetko, stále tam mám čo objavovať a aj miesta, kde som bola už veľakrát, mi stále ukazujú svoje nové a pri tom tak známe tváre.

Viete, čo vás vo Florencii čaká?
Môžete obdivovať genialitu stavebného umenia, veď kopula Duoma nemá na svete obdobu a rozprávať vám o dokonalosti priestoru kostola sv. Lorenze by zabralo veľa miesta, 
Môžete sa nechať unášať farebnosťou fresiek mistra Ghirlandaia a  jeho zmyslom pre detail.
Môžete sa pohrúžiť do zbožnosti diel Fra Angelika, ktoré poskytovaly útechu a inšpiráciu mníchom v ich tichu a tortúre.
Môžete skúmať  tichú odvahu Michalangelovho Dávida, jeho koncentráciu a pozorovať krv v jeho žilách.
Môžete nechať svoje oko spočinúť v nehe Boticelliho Venuše či Jari.
Môžete sa nadýchnúť vône kvetín vo vzácnych zahradách tohto mesta.
Môžete sa započúvať do spevu zvonov, ktoré prinášajú spomienky a pobádajú nás k životu.
Môžete sa dotýkať zdí, ktoré toho videli a počuli veľa a ktoré boli svedkami krvavých aj sviatočných udalostí.
Áno, môžete tu zažiť veľa a každý krok vo vás môže prebúdzať tisíce pocitov a duševných rozpoložení, ktoré môžu zasiahnúť do vášho života nezameniteľným spôsobom.

A prečo som nazvala tento blog PARALELA?  
To preto, že všetky tie obdivuhodné, čarovné a inšpirujúce  diela mohli vzniknúť iba vtedy, keď sa ich autori nachádzali v stredu svojho bytia a čerpali zo zdrojov svojho poznania, svojho cítenia a vnímania.  A isto to pozná aj každý z nás.  Tie nejlepšie nápady, tie njakreatívnejšie riešenia nachádzame nie v krvopotnom snažení, ale vtedy, keď sme pokojní a uvoľnení, sú to chvíle, kedy môže mozog volne pracovať.  A to je presne to, čo ponúkam zo svojho poznania.  Ako byť sám so sebou v prítomnosti a  tak dať priestor svojim možnostiam a schopnostiam.  Je to všetko veľmi jednoduché a nenáročné a určite účinné. 

Ozaj a viete aká je noc vo Florencii?  
Je hebká a rozevlátá jaká závoj z hedvábí, je plná příslibů a tajemství, zvuky  zní stejně pomalu, jako kroky unavených hledačů krásy, zní naladené nástroje i hlasy pouličních pěvců a v jednom bode splývá minulost s přítomností a zvědavě nahlížejí do budoucnosti.