Niečo na čítanie

STRACH A VÝZVA

 Medzinárodný deň yogy 
sme si v Dolnom Kubíne pripomenuli v nedeľu 26.6.2016 o 16:00

 

Nie, tentokrát nechcem hovoriť o joge, ktorá sa stala nevyhnutnou súčasťou môjho života.  Na tomto mieste by som rada povedala niečo o našich strachoch...

Prečo?

Na verejné cvičenie pri príležitosti IDY sa predbežne sľúbili viacerí, ale na koniec sme boli tri, ale pridali sa k nám ešte štyri deti a dve mladé dievčatá. Čo sa stalo, že nás - dlhšie cvičiacich bolo tak málo? 
Pravdepodobne to bol tak trocha strach z neznáma, tá predstava, že budeme cvičiť vonku a hoci kto na nás bude pozerať, hm ťažké.

Ťažké? 

Ide len o úhel pohľadu. Ak si niekto myslí, že to pre mňa je naprosto jednoduché, nie je. No, teraz už áno, ale stejne aj ja som mala problémy s tým, aby som niekde niečo verejne povedala a predstava, že by som len tak, niekde niečo robila vydaná na milosť či nemilosť všetkým pohľadom, bola nepredstaviteľná. 

Na šťastie čas plynul a ja  teraz zažívam radosť z toho, keď môžem robiť niečo, čo som ešte nerobila, skúšať nové a zažívať doposiaľ nepoznané. Samozrejme, že je to podmienené tým, že musím výjsť zo zony pohodlia a pocitu bezpečia, ale na druhú stranu, je to skvelá príležiťosť spoznávania seba a výborná možnosť posúvať svoje limity.  

Ak ostaneme prešlapovať na mieste so strachom, že by sme sa možno trocha zosmiešnili alebo by niekto na nás čudne pozeral alebo by sme nevyzerali tak neodolateľne, ako by sme chceli, myslím, že tak trocha premárnime čas, ktorý nám život vymeral. Myslím si, že sme na svet prišli preto, aby sme ho objavovali a skrze toto spoznávanie  objavovali seba. Viete, čo je pri tom najlepšie?  
Vždy dostanete nejaký dar. Dar v podobe zážitku (možno aj trocha trápneho, ale o to viacej nezabudnuteľného), dar v podobe informácie, dar v podobe  stretnutia, dar v podobe  človeka, ktorý vám vstúpi do života, dar v podobe slova, úsmevu. Tých podôb je nespočet.
Verte mi, že to všetko vám otvára pohľad na svet a do sveta, robí vás to lepšími, odoľnejšími a úspešnejšími. Verím, že práve týmto sa svet môže stať lepším. Je to cesta k pochopeniu seba a druhých, je to cesta, ktorá zbližuje a na ktorej nikdy nebudete sami. Je to cesta rozvoja.

Keď za vami niekto príde a ponúkne vám novú skúsenosť, neváhajte (dávajte si pozor na príležitosti v rozpore so zákonom) a choďte do toho.  Ak ostanete stáť so svojimi obavami a neistotou, veľa vašich pokladov ostane ukrytých hlboko vo vás a to by bola škoda.

Som presvedčená, že každý z nás má v sebe niečo, na čo čaká celý svet a čím sa tento svet môže stať lepším.

Viete, čo vám najlepšie pomôže pri prekračovaní vlastních hranic ?  
Zhlboka dýchajte !