Niečo na čítanie

lúčenie

Koľkokrát sme sa už v živote lúčili – s niekým, s niečím... Niekedy rozhodujeme my, kam sa už nikdy nevrátime a niekedy rozhodnú iní za nás a bez nás, aj história o tom niečo vie...

Včera mi písala kamarátka, ktorá sa  v týchto  dňoch  lúči so štvornohými priateľmi, ktorí  sa sťahujú  a s ktorými prežila veľa.  Myslím si, že nie je nič, podľa čoho  by sme mohli povedať, že to alebo to lúčenie je ľahšie.  Ak ta bytosť, ktorá odchádza, bola dôležitou súčasťou nášho života, je to vždy, akoby sme strácali  časť  svojho srdca, časť svojho života, časť seba.  Ale to je len zdanie.  Čokoľvek  sa  dotkne našich duší, zanecháva  tam svoje  nezameniteľné obrazy, ktoré  si  môžeme hocikedy privolať a znova prežiť a znova  v nich nachádzať  radosť a ponaučenie.  Tu však  číha jedno nebezpečenstvo.  Musíme si dať pozor na to,  aby sme  sa príliš nevenovali   minulosti.  Život  na nás vždy čaká  vpredu  a som si  istá, že  každý  čas  má pre nás  pripravené  veľkolepé dary,  ktorých by sme si  ale nemuseli všimnúť , ak budeme príliš často privolávať  už prežité.

Verím na vďačnosť za všetko, čo bolo lebo odtiaľto  pramení naša múdrosť, poznanie, skúsenosti,  sila, pokora  a nádej.  Minulosť nám dala našu terajšiu tvár, vďaka nej sme tým, čím sme.  Vďaka našej pochabosti však dostatočne neoceňujeme to, kým sme sa stali,  neuvedomujeme si  a nepriznávame  si  svoju jedinečnosť  a svetlo, ktoré nesieme.

Verím na vďačnosť za všetko, čo je. Krása a možnosti skryté v každom okamihu  života sú nekonečné a neobmedzené, každá chvíľa má svoju nezameniteľnú podobu, ktorá  sa bohužiaľ  väčšinou  rozplýva  v chaose  našich  všedných dní.

Verím na vďačnosť za všetko, čo bude, veď sme stvorení dokonalými, máme  v sebe všetko, čo potrebujeme k tomu, aby sme sa stali tvorcami, tvorcami svojich životov.  Máme  veľkú slobodu  a tu sprevádza  zodpovednosť  pred sebou, za seba  a pred všetkými.   V čase, ktorý je nám ešte vymeraný,  môžeme, ale nemusíme  zúročiť  svoju minulosť a prítomnosť.  Čo urobíme?  To záleží len a len  na nás.   

Buďte smutní,  keď  sa z vašich životov niečo  alebo  niekto vytráca.  Buďte smutní a prežite, precíťte bolesť, ktorá smútok sprevádza.   Prelistujte si svoj denník a uvedomte si dary, ktoré vám ostávajú a buďte vďační za všetko, čoho sa vám dostalo, aj za to lúčenie. 

  Oslavujte  život  svojim životom.

                                                                                                            Liba  Chiara